Psychosomatické ochorenia: keď sa duša trápi, telo trpí (úvod)

Domov » Psychosomatické ochorenia: keď sa duša trápi, telo trpí (úvod)
Duša a telo sa ovplyvňujú viac, než si myslíme a než by sme možno chceli. Problémy duše sa odrážajú na problémoch tela a ich liečba metódami modernej medicíny často nepomáha, ak pri tom neliečime aj dušu.
depresivna gorila

 

Duša (psyche) a telo (soma) nie sú dve nezávislé a samostatne fungujúce jednotky. Sú to dva prepojené systémy, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú, alebo ešte presnejšie dva spôsoby životného prejavu konkrétneho jedinca, ktorý je tak špecifický vo svojej životnej situácii, povahe a prostredí, že je nezameniteľný s iným jedincom.

Nie je telo ako telo, ako sa nám to snaží vsugerovať moderná medicína založená na dôkazoch. Rovnaký príznak u rôznych ľudí neznamená rovnakú príčinu problému a preto nemôže byť rovnako liečený. Preto je moderná medicína v liečbe, a hlavne v prevencii najmä „civilizačných“ ochorení často tak málo úspešná.    

Všetci sme v priebehu života zažili, že telo zreteľne reaguje na náš aktuálny duševný stav:  pri strese a nervozite sa nám rozbúši srdce, potia sa nám ruky, rozbolí nás žalúdok alebo dostaneme hnačku. Ak veľká psychická záťaž trvá dlho, máme problémy so spánkom, bolí nás hlava, zvýši sa nám tlak, ženám sa naruší menštruačný cyklus, prípadne majú problém s otehotnením.  Na stres reaguje aj pohybový aparát, svaly hlavne v oblasti chrbta a šije sa stiahnu a vytvoria tuhý a boľavý pancier.

Tieto reakcie na stres sú prirodzené a nevyhnutné na prežitie všetkých zvierat – sú odpoveďou na aktiváciu autonómneho (vegetatívneho) nervového systému, ktorého cieľom je spustiť v tele človeka/živočícha také procesy, ktoré mu umožnia prežiť v rizikovej situácii. Zvieratá v prirodzenom prostredí reagujú na stres a ohrozenie života a zdravia stimulačnou fázou - Útekom alebo Útokom (Fight or Flight). Vtedy sa naštartuje stimulačná časť autonómneho nervového systému zvaná sympatikus, ktorá aktivuje  srdce a krvný obeh, zvýši napätie v svaloch, bystrí zmysly (zrak, sluch, čuch), uvolňuje dostupné zdroje energie a tlmí činnosť tráviacej sústavy. Cieľom je čo najskôr uniknúť z rizikovej situácie, ochrániť si život a zdravie a nakŕmiť seba a svoje potomstvo.

Po stimulačnej fáze musí prísť fáza relaxačná, ktorá je riadená parasympatikom: srdce spomaľuje, tlak sa znižuje, svaly sa uvoľnia, prichádza chuť do jedla a rozbiehajú sa tráviace procesy.

Ak stimulačná fáza trvá príliš dlho a nie je kompenzovaná relaxačnou fázou, dochádza k vyčerpaniu organizmu, fixovaným svalovým spazmom s bolesťami chrbta a bolesťami hlavy, k nadmernej námahe srdca zrýchlenou činnosťou a zvyšovaniu tlaku. Zjedená potrava nie je dostatočne a kvalitne spracovaná, vznikajú bolesti brucha, hnačky alebo zápcha. Naštartované zmysly neumožňujú dostatočný odpočinok, horší sa kvalita spánku a tým aj následná výkonnosť a schopnosť vyriešiť krízovú situáciu na ďalší deň, čo stres zväčší a vytvorí bludný kruh, či skôr špirálu.  

Človek žijúci v dnešnom „civilizovanom“ svete, ktorý je plný neprirodzených príkazov, zákazov, povinností, štýlov a módnych trendov, je v neustálom rozpore sám so sebou. Čím je jeho psychický život rozvinutejší, čím viac si uvedomuje sám seba a svoj vzťah k okolitému prostrediu a čím viac vníma rozpor medzi svojimi očakávaniami a nárokmi, ktoré naň kladie okolie, tým viac je jeho duša nespokojná a rozladená a vysiela riadiacim centrám mozgu (telesné) varovné príznaky. Mozog si je často vedomý, že je niekde problém, často vie aj presne kde, ale tlak prostredia je natoľko silný, že mu nevie vzdorovať. Napríklad dievčaťu, ktoré má geneticky dané zaoblené tvary, vnucujú dnešné módne trendy podvyživenú postavu ako idol krásy, bez ktorého nemá šancu v živote uspieť. Dievča je múdre a dlho odoláva, potom sa mu ale začnú posmievať kamarátky a prípadne aj vysnený chlapec a ak nie je dostatočne silnou osobnosťou, podľahne. Začne sa trápiť dietami, do úmoru cvičí, stojí pred zrkadlom a je čím ďalej tým viac frustrovaná, že vysnená postava neprichádza. Že to môže končiť anorexiou, pokusom o samovraždu a závislosti na drogách, si asi vieme domyslieť.

Z iného súdka – muž, ktorý má slušnú prácu so slušným príjmom, ale jeho rodina je pod silným vplyvom mediálneho tlaku a reklamy, porovnávajú sa s bohatšími susedmi a priateľmi a majú stále väčšie nároky: dovolenky, oblečenie, drahá technika, kvalitné vzdelanie. Muž chce rodine vyhovieť, berie si úvery a hľadá ďalšie zdroje príjmu, pracuje do noci a aj keď mu telo hovorí dosť!, je tak spútaný záväzkami, že z tohto kola nevie vyskočiť.  V noci nespí, začne sa liečiť na vysoký tlak, bolí ho žalúdok a nakoniec ho vyslobodí až prvý infarkt, ktorý mu dá pádny argument, že sa takto nedá ďalej.

Príkladov psychosomatických ochorení je neúrekom – všetci ich poznáme zo svojho okolia. Problémy v osobnom živote, v rodine, v práci majú mnohí z nás. A väčšina z nás ich nevie znášať „s kľudom na duši“. Predpokladá sa, že 20 – 70% ochorení má psychosomatickú príčinu. To, že trpí duša neznamená, že patríme do blázinca. Znamená to, že sa nad sebou, nad svojím životom a svojimi prioritami musíme viac zamyslieť a byť dosť silní, aby sme vedeli vytriediť banality a mali čas a silu venovať svoje úsilie tomu podstatnému. A hoci to znie ako egoistická fráza, najprv musíme mať radi sami seba - so svojimi schopnosťami, nedokonalosťami a odlišnosťami, musíme si dopriať priestor na rozširovanie svojich obzorov, poznávať svoje telo aj dušu, obohacovať ich o zážitky, dovoliť im prežívať naplno všetky situácie a udržiavať ich vo vzájomnej harmónii.

Téma vzťahov duše a tela je nesmierne široká a je nemožné ju vyčerpať jedným článkom. Podrobnejšie sa pokúsime rozobrať jednotlivé psychosomatické problémy v ďalších článkoch.