Jesenné depresie

Domov » Jesenné depresie
Zmena ročného obdobia, skracujúce sa dni, úbytok denného svetla, výrazné zmeny v teplote, upršané počasie vplývajú na náš organizmus aj psychiku.
depresia

V októbri si okrem sychravého počasia musíme zvyknúť aj na zmenu letného času na zimný. Následkom toho sú ľudia náchylnejší k depresívnej nálade, pocitom únavy a nedostatku energie.

Pri výraznejších príznakoch odborníci hovoria o sezónnej afektívnej poruche, ľudovo nazývanej jesenná depresia, ktorá sa ale líši od klinickej depresie a jej príznaky sú viazané len na jesenné a zimné ročné obdobie. Medzi typické príznaky patrí najmä depresívna nálada, chronická únava (nezapríčinená inými ochoreniami), ospalosť, skleslosť, podráždenosť, zvýšená chuť k jedlu (hlavne na sladké, čo často vedie k priberaniu), znížený výkon (kvôli zníženej koncentrácii a motivácii) a sexuálny apetít. Typicky sa tieto príznaky začínajú prejavovať neskoro na jeseň, prehlbujú sa v zime a v jarných mesiacoch ustúpia. Ide pravdepodobne o extrémny variant prirodzene sa vyskytujúcej sezonality, ktorú prežíva veľká časť ľudskej populácie. Toto prechodné ochorenie je častejšie v krajinách, v ktorých dochádza počas roka k výraznému kolísaniu množstva slnečného svetla a teploty – v napríklad severských krajinách a postihuje asi 5-25% dospelej populácie v závislosti od geografického pásma a ďalších faktorov. Príznakmi trpí 3-4krát viac žien než mužov.

Za primárnu príčinu sa považuje nedostatok svetla, ktorý mení hlavne hladiny hormónov melatonín, serotonín a dopamín. Je to podobný jav ako u živočíchov ukladajúcich sa na zimný spánok. Aj ľudský organizmus potrebuje prirodzene na jeseň znížiť výkon a plytvanie energiou pre zimné mesiace. Moderná doba orientovaná na výkon a aktivitu však vedie mnohých ľudí k dlhodobému preťažovaniu, ignorovaniu signálov tela a potreby efektívne odpočívať po fyzickej aj psychickej stránke. Ignorovaním tejto nevyhnutnosti naše telo aj myseľ reaguje sebazáchovne a dostavia sa rôzne symptómy.  Úspešnou prevenciou je správna životospráva, kvalitný spánok, minimalizácia stresu, záťaže, vnútorného napätia a efektívna psychohygiena - striedanie práce a odpočinku, fyzická aktivita a šport, prechádzky v prírode a na čerstvom vzduchu, využívanie relaxácie či rozhovory s ľuďmi, ktorým na nás záleží. Okrem toho pri príznakoch sezónnej afektívnej poruchy pomáha úspešne terapia plnospektrálnym svetlom (fototerapia). Ide v nej o vystavovanie sa priaznivému svetelnému žiareniu zo špeciálnej lampy, ktorej svetelné spektrum je identické so slnečným spektrom. Pri silnejších symptómoch sa odporúčajú aj antidepresíva a návšteva psychológa.

Jeseň je obdobie kedy sme senzitívnejší a vnímavejší, viac prežívame pocity. Podľa niektorých výskumov ľudský mozog v týchto útlmových stavoch stavoch aktívne triedi nazbierané informácie a sumarizuje emočné skúsenosti.  Akýmkoľvek signálom tela aj mysle je dôležité sa venovať a nie pred nimi utekať, pretože napokon si vždy nájdu cestu von a v extrémnejšej podobe.  

Ak budete počas jesene zápasiť s vyššie uvedenými príznakmi, v našom centre vám môžeme poskytnúť efektívnu pomoc, liečbu a poradenstvo v oblasti zdravia, efektívnej psychohygieny a relaxácie.

                                                                                                                                                 Mgr. Andrej Jeleník

 

Zdroje: 

Höschl, C, Libiger, J, Švestka, J. (Eds): Psychiatrie. Praha: Tigis, 2002, s. 896
Mallikarjun, P.; Oyebode, F. Understanding seasonal affective disorder. Pulse. 2005, Vol. 65 Issue 4, p.54