Terapia úzkosti a depresie

Domov » Terapia úzkosti a depresie
Úzkosť a depresia je pravdepodobne cena, ktorú musíme zaplatiť za náš zložitý spôsob života. Žijeme pod neustálym tlakom, ktorý na nás kladie práca, rodina a nutnosť vyhovieť tisícom požiadaviek každý deň. Ak sa objavia aj iné nečakané zdroje stresu, pohár sa môže veľmi rýchlo naplniť. Takúto situáciu už nemusíme zvládať sami a potrebujeme vyhľadať pomoc lekára, psychiatra, psychoterapeuta či liečiteľa.
Terapia úzkosti a depresie

Pri úzkosti, depresii  ani pri  iných ochoreniach nemožno sledovať len jednu príčinu, k vyliečeniu spravidla vedie viacero paralelných ciest. Je dôležité rozpoznať aké vplyvy vyvolávajú dané ochorenie u konkrétnej osoby a aké životné situácie ovplyvňujú jeho/jej náladu a myšlienky.

Pri dôkladnejšom pohľade na príznaky môžeme objaviť   maličkosti, ktoré si lekár nemusel všimnúť , alebo im v danej chvíli neprisúdil dôležitosť. Môžu to byť  problémy látkovej výmeny, ktoré niekedy  stoja za pôvodom citových problémov. Psychoterapia má dôležitú úlohu pri liečbe depresie, nemôžeme ale očakávať od mozgu, aby fungoval vyrovnane, ak je celý proces látkovej výmeny narušený. Organizmus je citlivý aj na najjemnejšie výkyvy rovnováhy, ktoré môže zapríčiniť napríklad nízka hladina cukru v krvi.

Do učenia otca modernej medicíny Hippokrata  výborne zapadá teória holistického liečenia depresie. Jeho obraz zdravia je ekologický model, v ktorého strede stojí  vzájomný vzťah jedinca a prostredia, tento vzťah je obzvlášť dôležitý aj pri liečbe  úzkosti, depresie a iných chorôb. Pri posudzovaní zdravia je potrebné posúdiť povahu jedinca - jeho sociálny a emocionálny stav,  životosprávu - telo, stravovanie  a vplyvy prostredia - klímu. Hippokrates veril, že psychika a telo sú v úzkom vzťahu a nemôžeme ich oddeliť.  Pri liečbe  musíme pozornosť sústrediť na jedinca a nie na chorobu, pred stanovením liečebného plánu musíme poznať  osobnosť ako celok.

Celostný či ekologický model terapie

Tento model uprednostňuje tie metódy, ktoré napomáhajú prirodzeným procesom uzdravenia (ekologický tu znamená, že berie  do úvahy vzťahy medzi jedincom a jeho prostredím).  Najprv sa zmapujú vplyvy prostredia a odhalia sa psychosociálne vplyvy, ktoré môžu ovplyvniť priebeh ochorenia. Následne sa v priebehu liečby stanovia korekčné psychiku  a správanie ovplyvňujúce pravidlá, čo je súčasť psychoterapie. Tento model pracuje aj teóriou vedomie – telo. Táto teória je založená na celistvosti tela a vedomia, kde k uvedomeniu si tela dochádza cez správnu funkciu mozgu. Vedomie ovplyvňuje priebeh choroby – napríklad psychický stres môže zapríčiniť duševné aj telesné ochorenia.  Holistický prístup nazerá na depresiu tromi spôsobmi. (podľa:  Dr. Melvyn R. Werbach)

  1. Môže byť prejavom ochorenia organizmu. Veľmi často sa objavuje ako prvý príznak pri vážnych ochoreniach, napríklad rakovine, oveľa skôr ako by sa ukázal iný prejav tohto ochorenia.
  2. Môže byť  jednoduchým prejavom stavu vedomia – tela, ako následok fyzických či duševných procesov prebiehajúcich v mozgu.
  3. Môže byť  spôsobom psychickej obrany. Niekto, kto sa stane depresívnym chce podvedome zabrániť tomu, aby musel riešiť iné nepríjemné otázky zo súčasnosti či z minulosti.

Depresia, ale aj iné ochorenie, môže byť  upozornením, ktoré naznačuje, že vo vedomí – v tele niečo nie je v poriadku.  Ak nás upozorňuje na duševný problém, môže z toho vyplývať, že náš život sa neuberá správnym smerom. Neprinášame správne rozhodnutia, alebo sme neurobili dôležité rozhodnutie keď sme mali. Ak nás upozorňuje na telesný problém, môže byť znakom toho, že by sme sa mali viac hýbať, či zdravšie stravovať. Depresia nám môže veľmi dobre poslúžiť v tom, že nám naznačí nutnosť zmeny. Teda plní takú istú dôležitú funkciu ako bolesť. Podľa tohto je pre nás žiaľ tak isto dôležitý ako bolesť. Depresia môže  byť aj spirituálnym javom, určitým druhom psycho – spirituálnej krízy.  Ak sa pozeráme na depresiu takýmto uceleným spôsobom vidíme, že môže mať mnoho príčin. Najdôležitejšie sú vplyvy genetické, funkčné, štrukturálne, psychické, výživové, alergické a vplyvy prostredia.

Ako spoznáme depresiu

Diagnostické kritériá DSM IV pre depresívnu epizódu  (zdroj Wikipédia)

  • v priebehu dvoch týždňov musí byť prítomných aspoň päť z nasledujúcich príznakov (pričom počas väčšiny dní a takmer počas celého dňa je vyjadrená depresívna nálada alebo strata záujmov či potešenia):
    • depresívna nálada (napr. plačlivosť, smútok, pocit prázdnoty) u detí a adolescentov skôr podráždená nálada;
    • výrazné ochudobnenie záujmov, až strata potešenia;
    • nechuť alebo zvýšená chuť do jedla spojená s úbytkom alebo nárastom telesnej hmotnosti (aspoň 5% za mesiac);
    •  insomnia (nespavosť) alebo hypersomnia;
    • psychomotorická agitovanosť alebo spomalenie;
    • únava alebo „strata energie“ počas takmer celého dňa;
    • znížené sebavedomie spojené s pocitom vlastnej bezcennosti a/alebo nadmernej či nezodpovedajúcej viny;
    • znížená schopnosť myslieť, koncentrovať sa a robiť rozhodnutia;
    • opakované suicidálne úvahy (myšlienky na samovraždu.
  • v prípade tzv. malej depresívnej epizódy stačia dva až štyri hore uvedené symptómy
  • symptómy nespĺňajú kritériá pre zmiešanú epizódu, ani nie sú následkom iného zdravotného stavu či užitia drog
  • afektívna alterácia spôsobuje narušenie konania svojej sociálnej roly
  • ak sú symptómy reakciou na stratu blízkej osoby, symptomatológia musí trvať viac ako dva mesiace.

Terapia  depresie metódou sledovania výživy (nutričná metóda)

Pri liečbe depresie má kľúčovú dôležitosť niekoľko faktorov spojených so stravovaním, ako citlivosť na určité potraviny, s výživnými látkami užité prekurzory neurotransmiterov (neurotransmitery sú molekuly, ktoré pôsobia ako chemické signály medzi nervovými bunkami), nedostatok vitamínov či nerovnováha minerálnych látok.  Pri tomto prístupe sú známe dva hlavné zákroky: doplnenie výživných látok  a výživová farmakoterapia.  Pri doplnení výživných látok je potrebné v prvom rade zistiť, ktoré sú v deficite a následne sa navrhne korekčná diéta, alebo sa podajú vhodné výživové doplnky. Úlohou výživových doplnkov je doplniť, obohatiť  stravu a nie užívať miesto vhodnej základnej stravy. Podstatou výživovej farmakoterapie je dostať do organizmu výživné látky vo väčšom množstve ako sa dostáva bežne so stravou. Toto slúži na usmernenie biochemických reakcií želaným spôsobom. Môže sa to diať napríklad formou liekov alebo  fytoterapie, teda prípravkami na prírodnom základe.

 

Faktory výživy spojené s depresiou

Depresia sa často spája s nevhodným stravovaním. Na jednej strane s depresiou spojené nechutenstvo môže viesť k podvýžive a na druhej strane nevhodná strava môže viesť k depresii, lebo sa do organizmu nedostávajú  látky potrebné k normálnemu fungovaniu.  S nadmerným užívaním kávy, cukru a alkoholu spojená citlivosť na potraviny môže byť spúšťačom rôznych aj psychických ochorení.

Kofeín – jeho nadmerné užívanie (denne viac ako 700 miligramov) viedlo pri zdravých študentoch aj pri hospitalizovaných pacientoch k zvýšenému výskytu depresie, ako to dokázala psychiatrická štúdia. Pri ambulantne  ošetrovaných psychiatrických pacientoch viedlo nadmerné užívanie kofeínu k nadmernej spavosti, k pocitu zníženia celkovej energie a akútnym depresívnym epizódam.

Cukor – nadmerné užívanie cukru sa môže dať tiež do vzťahu k depresii. Otázne je, či je to kofeín a cukor, čo spôsobuje depresiu alebo na depresiu náchylní ľudia užívajú viac cukru a kávy na vylepšenie nálady? Pri jednej štúdii výskumníci požiadali 23 depresívnych osôb, aby počas jedného týždňa prestali piť kávu a užívať cukor (sacharózu).  U časti tých, čo sa im stav zlepšil znovu povolili kávu, cukor a sladké nápoje a  druhej skupine podávali podobné placebo po dobu šiestich dní. Približne pri polovici respondentov čo užívali znovu kávu a cukor  sa vrátil depresívny stav, ale ak užívali placebo, ich stav sa nemenil.  Z tohto výskumu môžeme vyvodiť  záver, že nadmerný kofeín a cukor môže viesť k depresívnym a podobným stavom (Behavioral Therapy-19, 1988).

Alkohol – existuje viacero dôkazov, že neprimerané užívanie alkoholu a s tým spojená nevhodná výživa vedie k depresívnym stavom z dôvodu zníženia hladiny serotonínu a iných neurotransmiterov v mozgu. Hladina serotonínu zohráva dôležitú úlohu pri ovplyvňovaní nálady a jeho znížená hladina sa spája s náchylnosťou k depresii.  Alkohol dokáže na krátky čas zvýšiť  prevádzku serotonínu v mozgu, čo vedie k príjemným euforickým stavom, ale po čase vedie k celkovému jeho zníženiu.

Vyvarujme sa jedom  - jedy ako nikotín, riedidlá, olovo, hliník, aspartam a niekedy aj vedľajšie účinky  užívaných liekov dokážu vo veľkej miere ovplyvniť  našu náladu a prežívanie.

Nedostatok vitamínov a minerálnych látok –  v našom organizme prebiehajú  milióny chemických reakcií počas procesu trávenia, metabolizmu. Ak je v tomto procese nedostatok niektorých vitamínov či minerálov, vstrebávanie nemusí prebehnúť ako by malo. Ak trávenie nefunguje správne, do organizmu sa zákonite nedostane primerané množstvo živín. Príčinou môže byť napríklad Leak gut syndróm (tzv. syndróm deravého čreva). Niektoré choroby ako Candida alebo črevné parazity môžu  spôsobiť „vyderavenie“ steny tráviacej trubice, čo vedie k mnohým zdravotným problémom. Najlepšie je im predchádzať napríklad správnym stravovaním,  pravidelnou očistou či detoxikáciou tráviaceho systému. Existujú vhodné prípravky na detoxikáciu a úpravu tráviaceho systému, tráviaci systém by sa mal detoxikovať  1 – 2X  za rok.

        Nedostatok  vitamínov A, B a vitamínu C môže zohrať dôležitú úlohu pri vzniku depresie.  Pre organizmus dôležitý komplex vitamínov B pozostáva z B1, B2, B6, B12 okrem toho z kyseliny listovej,  niacínu, kyseliny pantotenovej a biotínu.  Depresia je  aj klinickým príznakom skorbutu, čo je ochorenie spôsobené nedostatkom vitamínu C.

        Nevyváženosť minerálnych látok môže tiež viesť  k vzniku depresie. Medzi najdôležitejšie môžeme zaradiť železo, horčík, kalcium a draslík.  

Prírodná lekáreň – fytoterapia pri terapii depresie

Existuje niekoľko bylín s obsahom účinných látok schopných ovplyvniť našu náladu. Medzi základné môžeme zaradiť: ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), valeriana lekárska (Valeriana officinalis), medovka lekárska (Melissa officinalis), chmeľ obyčajný (Humulus lupulus),  schizandra čínska (Schisandra chinensis), ženšen pravý (Panax ginseng).

Ľubovník bodkovaný – podával sa proti „melanchólii“ už v stredoveku.  Na antidepresívnom účinku sa pravdepodobne podieľajú viaceré látky: červené farbivo hypericín zvyšuje svetelnú citlivosť organizmu, a tak nepriamo ovplyvňuje vyplavovanie melatonínu.  Prípravky s vysokou koncentráciou môžu zapríčiniť zvýšenie citlivosti kože na svetlo.

Valeriána lekárska – svojimi éterickými olejmi, valepotriánmi a kyselinou valerovou pôsobí uvoľňujúco a upokojujúco. Pomáha pri ťažkostiach nervového pôvodu od stresu, nervozity, psychickej vyčerpanosti až po duševné choroby. Jej dobrou vlastnosťou je, že nervovú sústavu stabilizuje, teda nervozitu upokojuje, ale pri apatii podnecuje k aktivite.

Medovka lekárska – obsahuje éterický olej s citronelolom, citralom, okrem toho triesloviny a flavonoidy. Dokáže upokojiť celý organizmus, pôsobením na centrálny nervový systém ovplyvňuje nielen nervovú sústavu, ale aj psychiku a podnecuje liečenie všetkých telesných orgánov, v ktorých vplyvom stresu dochádza k chorobným zmenám.

Chmeľ obyčajný – šištice obsahujú horčiny humulón a lupulín, z ktorých sa počas schnutia vytvorí metylbutenol, látka ktorá pôsobí veľmi upokojujúco. Používa sa pri nervozite, nespavosti, migréne, depresiách, v prechode a pri pohlavnom podráždení.

Schizandra čínska – vďaka vysokému obsahu vitamínov a minerálnych látok obnovuje vnútorné sily organizmu. Zlepšuje funkciu pečene, napomáha vylučovať z tela škodliviny a aktivizuje centrálnu nervovú sústavu. Pomáha zvládať čoraz vyššie požiadavky na telesnú i duševnú aktivitu, ani pri častejšom užívaní sa nestáva návykovou drogou a jej povzbudzujúce účinky nemajú opačnú – útlmovú fázu.

Ženšen pravý – jedným z jej všestranných účinkov je posilňovanie a zvyšovanie vitality. Pôsobí na funkciu nadobličiek a tým podporuje organizmus v boji so stresom.

Liečebné postupy: 

  1. 1.       Povzbudenie nálady: Ľahké depresie môžeme úspešne liečiť bylinkami prírodnej lekárne. Pri stredne ťažkých a ťažkých depresiách dochádza ku menej konkrétnym, ale aj konkrétnejším samovražedným myšlienkam, ktoré vyžadujú odbornú liečbu a patria pod ochranu lekára alebo psychológa.
  2. 2.       Kombinovaná terapia: Pri zimných depresiách je účelná kombinácia svetelnej terapie (napr. aspoň hodinová prechádzka na prirodzenom svetle) a liečba ľubovníkom. Spojenie týchto dvoch zložiek pôsobí priaznivo na látkovú premenu melatonínu.
  3. 3.       Zdravá životospráva: Popri terapii rastlinnými prostriedkami je dôležité aj vyvážené stravovanie, pravidelný pohyb a dostatočne dlhé fázy na zotavenie, napr. uvoľňovacie techniky.

 

Pohyb v terapii depresie

Pozitívny efekt telesného pohybu sa dá jednoznačne dokázať. Medzi ľuďmi,  ktorí vôbec nešportujú je výskyt depresie trikrát vyšší ako u pravidelne športujúcich. Telesný pohyb je pravdepodobne takisto dôležitý ako správny príjem živín. Pri telesnom pohybe sa zvyšuje produkcia energie a podporuje sa syntéza monoamínu (enzýmu rozkladajúceho stresové hormóny ako adrenalín a noradrenalín). Na dosiahnutie optimálneho účinku potrebujeme pohyb aspoň trikrát týždenne  po dobu minimálne polhodiny. Pri tomto pohybe by sme mali využiť maximálnu kapacitu srdca na 70 – 80%. Ľudia trpiaci na depresiu by sa pravdepodobne vyľakali pri týchto údajoch, pre nich je vhodné začleňovať  pohyb v malých dávkach pri činnostiach, ktoré im spôsobujú radosť. Ideálny je pohyb vonku na prirodzenom svetle. Veľmi účinné sú rôzne formy práce s telom (bodywork) napr. rôzne cvičenia ako pilates, yoga, tai-chi, chi-kung atď. Výskumy dokázali  pri liečbe depresie a iných aj psychosomatických ochorení účinnosť východnej  formy práci s telom Shiatsu a Do-in.

Psychoterapia

Popri silných biochemických vplyvoch na náladu má aj psychoterapia svoje opodstatnenie. Pomáha nám zvládať  prirodzené procesy a zvyšuje účinok látok pôsobiacich na psychiku. Zároveň ako sa nám zlepšuje nálada zvyšuje sa aj úroveň neurotransmiterov. Dôležitou úlohou psychoterapie je pomáhať pri sebapoznaní a pochopení seba samých. Cieľavedome sa pôsobí na vplyvom choroby narušenú činnosť organizmu. Narušená činnosť sa môže týkať osobnosti, psychických alebo telesných funkcií, vzťahov a fungovania vo svete vôbec.  Existuje niekoľko veľmi účinných už rokmi overených  techník, ako je EMDR, imaginatívne metódy, relaxačné techniky a spojenie psychoterapie s fyziológiou - biofeedback.

EMDR – (eye movement desensitization and reprocesing – spracovanie zážitkov pomocou očných pohybov). Táto technika je účinná pri spracovávaní traumatických zážitkov, ktoré môžu byť príčinou depresie a iných psychosomatických porúch. Pomáha pri vytváraní sebaistého obrazu o sebe a takým ľuďom, ktorí aj napriek svojim cnostiam a výkonom trpia pocitmi menejcennosti, hanbou alebo chronickou únavou.  Pomáha vedomiu zbaviť sa potlačených pocitov. Mozog počas terapie EMDR pracuje podobne ako počas snenia, ale pri plnom vedomí klienta a vieme, že snenie nám pomáha zbavovať sa emocionálneho odpadu nazbieraného počas dňa.  Výskumy dokázali, že v mozgu sa počas snenia dejú veľmi podobné zmeny ako pri tejto terapii. (Francine Shapiro – Margot Forrest: EMDR. New York, 1997)

Biofeedback – je účinná  metóda pri rade psychických aj telesných príznakov. Je to spôsob komunikácie medzi psyché a telom umožňujúci ich lepšie fungovanie. Tento proces umožňuje učiť sa meniť telesnú aktivitu ako dýchanie a ovplyvniť činnosť srdca a autonómny nervový systém, tým zlepšiť svoje zdravie a výkonnosť.  Meracie prístroje merajú telesnú aktivitu, srdcovú činnosť či EEG, výsledky sa zobrazujú a na základe týchto informácií ich klient dokáže sám upravovať, čo sa prejaví v myslení, emóciách a v správaní.

Relaxačné techniky – značná časť ľudí vôbec nedokáže relaxovať. Ich myšlienky sú neustále v pohybe, svaly majú napäté, sú pripravení k činnosti. Relaxácia dokáže vo veľkej miere ovplyvniť našu schopnosť zvládania stresu. Relaxácia sa dá naučiť! Neznamená iba uvoľnenie svalov, ale je to úplné nervové a duševné uvoľnenie. Nervové napätie spôsobuje napätie vo svaloch: nevedome zatíname zuby, zvraštíme čelo, napnú sa  svaly krku, šije a chrbta.  Ako myšlienka alebo pocit môže spôsobiť nervózne napnutie svalu, tak uvoľnenie má tiež vplyv na pocity a prežívanie. Reflexnou cestou znižuje aktivitu sympatického nervového systému: znižuje sa  krvný tlak, činnosť srdca sa spomaľuje  a  stáva sa rovnomernejším, imunitný systém sa posilňuje.  Relaxačné metódy sú vhodné pri zvládaní úzkosti a pri predchádzaní depresívnym stavom.

                                           

                                                                                                                   Mgr. Attila Balog