Vysoký tlak = arteriálna hypertenzia

Domov » Vysoký tlak = arteriálna hypertenzia
O vysokom tlaku počúvame zo všetkých strán. Arteriálna hypertenzia (zvýšený tlak krvi) je jednou z najčastejších diagnóz a je považovaná za civilizačné ochorenie, ktoré má jasne stanovené rizikové faktory, ktoré z veľkej časti súvisia so životným štýlom: sedavým zamestnaním, stresom, obezitou, cukrovkou.
tlakomer

Vysoký tlak je problémom preto, že je zasa rizikovým faktorom významných život ohrozujúcich ochorení srdca a ciev, a to najmä ischemickej choroby srdca, ktorá je podkladom srdcového infarktu a tiež poškodením ciev mozgu môže mať za následok náhlu cievnu mozgovú príhodu (porážku). Vysoký tlak poškodzuje cievy v celom tele a tým môže zhoršiť prekrvenie orgánov s následnou poruchou ich funkcie. Najčastejšie poškodenými orgánmi bývajú srdce a obličky.

Kedy je teda tlak ešte normálny a kedy už hovoríme o zvýšenom tlaku?

(Údaje v tabuľke sú uvedené v torroch, alebo milimetroch ortuťového stĺpca).

Kategória

Systolický (horný) tlak

Diastolický (spodný) tlak

Optimálny tlak

< 120

< 80

Normálny tlak

120 - 129

80 - 84

Vysoký normálny tlak

130 - 139

85 - 89

Mierna hypertenzia (1.st.)

140 - 159

90 - 99

Stredne závažná hypertenzia (2.st.)

160 - 179

100 - 109

Závažná hypertenzia (3.st.)

≥ 180

≥ 110

  

Tieto hodnoty považujeme za smerodatné v prípade, že meriame tlak krvi štandardným spôsobom. Za hypertenziu považujeme nameranie hodnôt tlaku nad 140/90 pri aspoň dvoch nasledujúcich návštevách u lekára.

´

Štandard merania

Pacient sedí na stoličke, opretý chrbtom o operadlo, nohy sú voľne opreté o zem. Meriame štandardizovaným tlakomerom na paži, manžeta je priložená 2-3 cm nad lakťovú jamku. Pri prvom meraní meriame na oboch horných končatinách, následne pri kontrolách tlak meriame na tej končatine, na ktorej sme namerali v úvode vyšší tlak.

 

Podľa obvodu paže musíme zvoliť správnu šírku manžety:

Šírka manžety

Obvod paže

12 cm (obvyklá šírka)

Do 33 cm

15 cm

33 – 41 cm

18 cm

Nad 41 cm

 

Na trhu sú k dispozícii aj tzv. univerzálne manžety, ktoré sú vystužené kovovou obručou a mali by byť vhodné pre všetky šírky paže, z praxe ale možno potvrdiť, že naložiť ich na veľmi objemnú a krátku pažu kónického tvaru, kde dolný obvod na lakťom je významne užší než horný pod pazuchou, je takmer nemožné.

 

Tlak krvi stúpa pri akejkoľvek fyzickej (i psychickej) aktivite, preto nie je vhodné merať ho hneď po posadení, čakáme zhruba 10 min na upokojenie.  Tlak sa mení aj v priebehu dňa, ráno bývajú hodnoty nižšie, maxima dosahujú v poobedných hodinách okolo 15.00. Tlak reaguje na psychické vyčerpanie, pridružené ochorenia, nedostatok spánku a mnoho iných okolností.

 

Aká je príčina hypertenzie?

 

Hypertenziu štandardne delíme na esenciálnu, ktorej príčina nie je známa, poznáme však rizikové faktory, ktoré majú vplyv na jej vznik. Významné sú faktory genetické (výskyt hypertenzie u viacerých priamych príbuzných s nástupom v mladšom veku, hlavne bez iných rizikových faktorov), vek, mužské pohlavie, u žien nástup klimaktéria, fajčenie, obezita, nedostatok pohybu. Esenciálna hypertenzia tvorí asi 95% všetkých príčin hypertenzie.

 

Asi v 5% ide o hypertenziu sekundárnu, kde je podkladom zvýšenia tlaku ochorenie iného orgánu, najčastejšie obličiek a nadobličiek, s nadprodukciou pôsobkov (hormónov), ktoré priamo či nepriamo zvyšujú tlak. Príčinou môžu byť tiež zmeny ciev, napríklad ich zúženie (v oblasti aorty alebo obličkových tepien).  Pre tento typ hypertenzie je typické, že sa častejšie vyskytuje v mladšom veku, hodnoty tlaku bývajú vyššie (až veľmi vysoké), môžu byť prítomné iné príznaky, zle reagujú na štandardnú liečbu a jediným spôsobom ich liečby je odstránenie vyvolávajúcej príčiny.

 

Špecifickým problémom je tzv. syndróm bieleho plášťa, ktorý v skutočnosti nie je hypertenziou napriek tomu, že v ambulancii lekára je opakovane nameraný zvýšený tlak. Je prejavom stresu spôsobeného prítomnosťou jedinca v ambulancii a danou situáciou, ktorý je väčšinou podvedomý a neovládateľný vôľou. Napriek tomu, že nejde o skutočnú hypertenziu, považuje sa tiež za rizikovú v zmysle vývoja srdcovocievnych komplikácií.

 

Tlakový Holter – ambulantné monitorovanie krvného tlaku (AMKT)

V prípadoch, keď sú hodnoty tlaku kolísavé, pri nastavovaní liečby, podozrení na syndróm bieleho plášťa či iných nejasných situáciách býva veľmi  vhodné uskutočniť ambulantné monitorovanie tlaku, t.j. monitorovanie prístrojom počas 24h (48h).

Ide o prístroj veľkosti malej škatuľky s pripojenou manžetou, ktorý sa pacientovi nasadí jeden deň ráno a zloží nasledujúci deň po 24 hodinách. Prístroj meria tlak v stanovených intervaloch v dennej aj nočnej dobe (štandardne raz za hodinu cez deň a raz za dve hodiny v noci), pacient si súčasne vedie denník o všetkých aktivitách, ktoré v ten deň robil (vrátane psychických činností a rozpoloženia – hnev, stres, strach,..). Z výsledkov je možné stanoviť, či ide skutočne o hypertenziu, či je potrebná liečba, prípadne aká liečebná schéma je optimálna.

 

Kedy a ako liečiť?

Farmakologickú liečbu (liekmi) zahajujeme ihneď pri hodnotách nad 180mmHg systolického tlaku (sTK) alebo nad 110mmHg diastolického tlaku (dTK).

Pri hodnotách 160 – 179mmHg sTK a 100 – 109mmHg dTK v prípade, že sú prítomné orgánové komplikácie (poškodenie srdca, ciev a iných orgánov) zahajujeme tiež ihneď, ak orgánové komplikácie nie sú, zahájime režimovými opatreniami (redukcia hmotnosti, obmedzenie soli, zmena životného štýlu), tlak pravidelne kontrolujeme a liečime v prípade, že po 2-4 týždňoch sa hodnoty nelepšia.

Pri hodnotách sTK nad 140 mmHg alebo dTK nad 90mmHg liečime ihneď v prípade, že 10-ročné riziko smrteľných srdcovo-cievnych príhod podľa SCORE (bude spomenuté nižšie)  je nad 5%, alebo je prítomné poškodenie orgánov. Ak je pri rovnakých hodnotách riziko podľa SCORE pod 5%, odporúča sa pravidelné meranie tlaku po dobu aspoň 3 mesiacov pri dodržiavaní režimových opatrení spomenutých vyššie. Ak po tejto dobe dosahuje tlak hodnoty nad 150/95mmHg, odporúča sa medikamentózna liečba. Ak tlak pretrváva v hodnotách do 149/94mmHg, odporúčajú sa intenzívne režimové opatrenia s meraním tlaku aspoň 2x ročne.   

Ak sú hodnoty tlaku v rozmedzí vyššieho normálneho tlaku, odporúča sa kontrola 1x ročne. Ak sú súčasne prítomné pridružené ochorenia (cukrovka, cievne ochorenie mozgu, ischemická choroba srdca,  ochorenie obličiek, významné zúženie ciev končatinách, hlavne ischemická choroba dolných kočatín, retinopatia = poškodenie sietnice najmä spôsobené ochorením ciev), liečime medikamentózne aj pri týchto hodnotách.

 

Meranie tlaku doma

Pri domácom meraní tlaku dodržiavame štandardy merania uvedené vyššie. Pri  novozistenej hypertenzii (alebo podozrení) sa odporúča vedenie tlakového denníka, t.j. meranie tlaku viackrát denne v pravidelných intervaloch, optimálne 3-4x: ráno po zobudení, na obed, večer okolo 18.00 a pred spaním (cca 22.00).

Zapisuje sa čas merania, hodnota tlaku z 1- 2 meraní po sebe, hodnoty tepovej frekvencie (pulzu), významné pridružené okolnosti (predchádzajúce pracovné aktivity, psychický stav, objemné jedlo, nedostatok spánku a pod.) a prípadné súvisiace príznaky (bolesti hlavy,..)  

Najvýhodnejšie je sledovať takto tlak aspoň 2-3 dni po sebe, z toho aspoň jeden pracovný deň.   

 

Hypertenzia v pojatí psychosomatickej medicíny

Krátkodobý aj dlhodobý psychický stav má úzky vzťah k výške krvného tlaku. Pri krátkodobom strese je zvýšenie tlaku žiadanou fyziologickou reakciou, ktorá vedie k príprave organizmu na odpoveď útokom alebo útekom (fight or flight reaction) s následným vyriešením stresovej reakcie. Naproti tomu dlhodobo pôsobiaci stres, ktorý nie je z rôznych najmä spoločenských dôvodov riešiteľný útekom ani útokom, udržiava nabudený organizmus bez vyriešenia situácie, čo vedie k vyčerpaniu kompenzačných mechanizmov a dochádza k poškodeniu preťažených orgánov so zafixovaním problému.

V pojatí psychosomatického prístupu majú tendenciu ku vzniku hypertenzie niektoré konkrétne typy osobností. Ide najmä o osoby so sklonom k perfekcionizmu navonok aj vo vlastnom sebaovládaní, ktorí sú spoľahliví, presní, priateľskí a loajálni, čo však často vyjadruje len ich prispôsobivosť. V pozadí býva často konflikt medzi poslušnosťou, ale aj zvýšenou ctižiadosťou a závislosťou na autorite a na druhej strane nespokojnosťou, sklamaním a agresívnym chovaním. Môže ísť o ľudí, ktorí sa v detstve nenaučili spontánne, adekvátne a konštruktívne reagovať na medziľudské frustrujúce chovanie (Poněšický).  V takýchto situáciách je veľmi nápomocná psychoterapia, ktorá učí adekvátne reagovať na autoritatívne chovanie a rozlišovať ho od normálneho priateľského jednania a vzťahu. V prípade, že sa takéto postoje vyvíjajú od útleho detstva a stávajú sa súčasťou neuvedomelých reakcií, pomáha hlavne telesne orientovaná psychoterapia hlavne formou biofeedbacku (Poněšický).

 

 

 

Vplyv funkčných porúch chrbtice na zvýšenie tlaku

V ľudskom tele sa jednotlivé orgány navzájom ovplyvňujú prostredníctvom nervových reflexov. Dlhodobým sledovaním v ambulancii myoskeletálnej medicíny (doc. Rychlíková) bolo zistené, že blokády v hlavových kĺboch (kĺboch medzi prvými dvomi krčnými stavcami atlasom a axisom) majú súvislosť so zvýšením krvného tlaku. Po ovplyvnení týchto blokád manipuláciou došlo do 30 min k významnému zníženiu krvného tlaku, v priemere o 25mmHg pri systolickom tlaku a o 16mmHg pri diastolickom tlaku. Úplná normalizácia tlaku bola dosiahnutá u 11% pacientov v sledovanej skupine, u ktorej hodnoty pred manipuláciou nepresahovali 160/100mmHg. Najväčší efekt bol u pacientov vo veku 35 – 40 rokov, bez prítomných orgánových zmien.  V ďalšej skupine, kde tlaky dosahovali vyššie hodnoty (do 170/110mmHg) sa podarilo u časti pacientov tlak znížiť a tým zredukovať liečbu. V tretej skupine došlo k dočasnému zníženiu tlaku, ktorý sa ale opäť vrátil na pôvodné hodnoty. Súčasne došlo aj k recidíve blokád medzi krčnými stavcami.

Tlak u pacientov so sekundárnou hypertenziou sa nepodarilo ovplyvniť.

Podstata vzťahu medzi blokádami hlavových kĺbov a výškou krvného tlaku je na úrovni hypotézy, ale uvažuje sa o dráždení tepny na krku s následným obmedzením prietoku a dodávky kyslíku pre mozog, ktorý reflexne zvyšuje krvný tlak.

 

                                                                                                                                   MUDr. Lenka Bachratá