HRV analýza - vyšetrenie stresového a adaptačného systému

HRV analýza je vyšetrenie, ktoré meria našu stresovú odpoveď a dáva zaujímavé informácie o všeobecnej reaktivite a adaptačnej schopnosti nášho organizmu. Tie totiž významne súvisia so zdravím, prežitím a našim biologickým vekom.
Toto vyšetrenie analyzuje aktivitu autonómneho nervového systému a rovnováhu jeho vetiev sympatiku a parasymatiku, ktoré súvisia so vznikom mnohých civilizačných ochorení, vrátane vysokého tlaku, srdcových ochorení, diabetu, obezity, autoimunít a ďalších. Tento nervový systém reguluje aj imunitnú odpoveď a jeho nerovnováha súvisí s nadmerným zápalom a neschopnosťou optimálne zvládať infekcie.
HRV analýza 24 hod - ukážka

HRV analýza je súborom viacerých vyšetrení, ktoré je možné robiť aj samostatne, ale najviac informácií nám dajú všetky spolu. 

Obvykle sú súčasťou komplexného psychosomatického/psychofyziologického vyšetrenia, ktoré nám ako celok dá informáciu o individuálnych špecifikách organizmu, ktoré nám pomôžu vytipovať prípadné zdravotné dispozície a nájsť individuálny preventívny prístup. 

Základné vyšetrenie HRV analýzy zahŕňa dva krátke testy, ktoré sa robia v ambulancii, ale pre komplexnejšie výsledky je veľmi vhodné doplniť ich o 24-hodinovú analýzu. 

Tieto vyšetrenia nám dajú informáciu o aktuálnej a dlhodobej stresovej aktivácii, o schopnosti relaxovať a dostať telo do rovnováhy, o našom spánku a jeho regeneračnom efekte, o dispozícii k syndrómu spánkového apnoe, o našom biologickom veku a známkach predčasného starnutia.  

  HRV analýza graf

 

Čo je to stres?

V biologickom pojatí prežívame stres vtedy, keď čelíme výzve alebo sa ocitneme v situácii, ktorá je na hranici alebo za hranicou našich zvládacích možností a schopností. 

Miera stresu tak narastá s veľkosťou a dôležitosťou výzvy, ale tiež s našou klesajúcou schopnosťou túto výzvu uspokojivo vyriešiť. 

 Stresorom môže byť čokoľvek, čo v našom životnom kontexte zohrávalo významnú roľu a čo je v našej genetickej alebo osobnej pamäti spojené s ohrozením alebo negatívnou emóciou. Pre niekoho tak môžu byť stresorom Vianoce alebo stretnutie so šéfom či malým ukričaným psíkom, u iného tieto situácie naopak vyvolávajú príjemné pocity. A potom tu máme skupinu všeobecných stresorov, ktoré sú zakódované v našich génoch a ktoré považujeme za všeobecné ohrozenie: hlad, náhly zvuk alebo iná náhla senzorická zmena, letiaci predmet alebo tieň a ďalšie. Tieto stresory súvisia so všeobecným ohrozením života. 

Ak stresovú situáciu dokážeme uspokojivo zvládnuť a po jej zvládnutí sa od nej dokážeme rýchlo a úplne odpútať, nebude mať na nás žiadny negatívny vplyv. Naopak, jej pozitívny význam je pre naše prežitie zásadný. Stresový systém slúži totiž presne na to: na prežitie. Od narodenia sa učíme rozpoznávať, čo je pre nás bezpečné a čo ohrozujúce a naše telo si buduje komplexný systém automatických reakcií, ktoré nám umožnia čo najrýchlejšie zareagovať, keď zavetríme nebezpečenstvo. Čím viac výziev a ohrození v živote úspešne prekonáme, tým kvalitnejšiu sieť reakcií a stratégií prežitia budeme mať. Čím sa dokážeme lepšie prispôsobiť zmene, tým sme adaptabilnejší, tým zdravší potenciál máme. 

Ak som zajac a najlepšiu trávu nájdem na lúke, pri ktorej žije vlk, buď si zvolím ústupovú stratégiu a budem žrať trávu nižšej kvality na inej lúke, alebo si nájdem spôsob, ako prebehnúť nebezpečnou lúkou a nažrať sa tak, aby ma vlk nechytil. 

Zvieratá v divej prírode zakladajú svoje prežitie na množstve rôznych adaptačných stratégií, ktoré sú preverované evolúciou.  

My ľudia to máme o niečo jednoduchšie, pretože zdanlivo nemáme prirodzeného nepriateľa. Musíme sa ale prispôsobovať prežitiu v civilizovanej spoločnosti, ktorá má dosť odlišné pravidlá. Nie všetky stratégie, ktoré si vytvoríme, sú biologicky optimálne, ale pre naše prežitie je dôležité najmä to, že sú funkčné. Ak som z chudobnej rodiny a jedinou šancou na získanie jedla je žobrať alebo kradnúť, naučím sa to robiť. Je to totiž oveľa životaschopnejšie, než zomrieť od hladu. Ak som malé dieťa a túžim po kontakte s matkou, ktorá je stále zaneprázdnená, rýchlo zistím, že si jej pozornosť získam, keď ochoriem. Ak robím vo veľmi stresujúcej práci a k tomu mám za šéfa manipulatívneho psychopata, môže sa pre mňa stať výhodnejšie adaptovať sa na vyššiu toleranciu stresu, než z práce odísť a ohroziť svoje živobytie.  

A toto je stres, ako ho v spoločnosti vnímame. Škodlivým sa totiž stáva vtedy, ak stresor dlhodobo pôsobí a my nemáme možnosť (alebo nechceme) vyriešiť ho. Ani pred ním utiecť, ani ho poraziť.  

Čo robí s telom stres?

Pre tých, ktorí by naozaj radi porozumeli, ako to v tele prebieha, si dovolím širšie vysvetliť, ako stresová reakcia v tele prebieha. Pri strese sa naše telo snaží dostať do pohybu, aby cez útok alebo útek vyriešilo stresovú situáciu. Aby sme tento náročný pohyb dobre zvládli, potrebujeme si na to pripraviť energiu, takže telo začne uvoľňovať cukor a tuky. Súčasne je potrebné zvýšiť ich dodávanie svalom, takže srdce začne rýchlejšie pumpovať, čo zvyšuje tlak a pulz. Na prácu svalov a ďalších dôležitých orgánov potrebujeme aj kyslík, takže začneme rýchlejšie dýchať. Preto sa stres prejavuje zmenami v krvi, zvýšeným tlakom a pulzom, zrýchleným dýchaním, svalovým napätím, ale aj nadmerným potením, rozšírenými zrenicami, pocitom nekľudu a ďalšími. Pri strese sa tiež zvyšuje činnosť štítnej žľazy a v krvi okrem zvýšeného cukru a tuku môžeme zistiť aj známky zvýšenej zrážanlivosti a tiež zvýšené zápalové parametre. 

Ak stres pretrváva dlhšie, tieto inak užitočné telesné prejavy vedúce k zvládaniu stresu môžu prerásť do zdravotných problémov. A to asi nikto nechceme, preto je dobré so stresom pracovať skôr, než sa problémy objavia.