My ľudia ku svojej existencii totiž nepotrebujeme len potravu, vodu a vzduch – máme oveľa komplexnejší systém potrieb, ku ktorému patrí potreba cítiť, myslieť, vnímať, rozumieť, prežívať, veriť, vyjadriť sa, vytvárať vzťahy, vnímať svoju osobnú integritu, autonómiu a sebahodnotu, vyjadrovať svoju vôľu či patriť do skupiny. Preto zmeny v našom telesnom a duševnom fungovaní, vrátane „diagnóz“ uvedených vyššie, vnímame ako dynamické adaptačné procesy, ktoré smerujú k uspokojovaniu týchto potrieb, alebo ktoré upozorňujú na to, že niektorá naša dôležitá potreba nebola uspokojená. Z behaviorálneho pohľadu sa zdá, že uspokojovanie našich základných biologických a vývinových potrieb má zásadnú prioritu pred udržaním telesnej rovnováhy a zdravia. Že je pre našu existenciu dôležitejšie uspokojiť potrebu kontaktu, blízkosti, vzťahu, nutričnej a emočnej výživy, dosiahnuť právo na autonómiu, vyjadrenie vôle a názoru, než zotrvávať v stave dobrej funkcie telesných orgánov. Preto pre potrebu uspokojovania týchto potrieb často používame pestrý až bizarný arzenál fyziologických reakcií a adaptačného správania.
Pohľad na chorobu a príznak psychosomatickými očami
Časť prejavov, ktoré klasická medicína diagnostikuje ako symptóm alebo ochorenie, patrí do komplexu aktivovaného stresového systému, ktorý je najbežnejšou reakciou na ohrozenie. Zvýšenie cukru v krvi, zvýšený tlak a pulz, zrýchlené dýchanie, svalové napätie, prežívanie vnútorného napätia, zmeny v imunitnom systéme a mnohé ďalšie prejavy sú fyziologickým prejavom reakcie typu útek/ útok, ktoré vedú prostredníctvom mobilizácie k vyriešeniu ohrozujúcej situácie. Ak sa tieto prejavy objavia v rámci obvyklej situácie ohrozenia a sú limitované na krátke obdobie, nerobia obvykle ťažkosti. Problém nastáva, ak stimul pretrváva dlhšiu dobu a z nejakého dôvodu sa nám nedarí situáciu uspokojivo vyriešiť.
Menej známou reakciou na stresový podnet je reakcia typu „freeze“, teda zmrznutie. Ak ohrozenie významne presahuje naše schopnosti ho zvládnuť (napríklad v prípade vojny, výbuchu, teroristického útoku, požiaru, nehody a pod.) a prežívame v ňom bezmocnosť, telesnou reakciou môže byť imobilizácia, ktorej prejavmi sú zníženie tlaku a pulzu, obmedzené dýchanie a kolaps, takže udalosť a jej prežívanie nadobudne traumatický rozmer. K tomuto typu reakcie inklinujeme vtedy, keď je situácia príliš náročná alebo nemáme dostatok zdrojov alebo kompetencií na jej vyriešenie. Tomuto typu jednorazového extrémneho podnetu a reakcii naň hovoríme šoková trauma. Okrem nej má veľký vplyv na našu reaktivitu a prežívanie aj vývojová trauma, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje celý život človeka a zrejme aj jeho dispozíciu k určitým typom ochorení, napríklad k alergiám, astme a iným autoimunitným ochoreniam.
Existuje množstvo spôsobov a ciest, ktoré generujú telesné príznaky ako reakciu na rôzne životné situácie, a často sa jedná o veľmi individuálny spôsob reaktivity, závislý na type osobnosti a životných skúsenostiach jedinca. Preto nie je možné ich v tomto texte zovšeobecniť.
Obvykle však platí, že ak sa jedinec nenachádza v zrejmej situácii akútneho ohrozenia, býva často zložité pochopiť kontext bez toho, aby sme porozumeli jeho príbehu. Stresový podnet totiž často nemá známu formu priameho ohrozenia – môže sa skrývať v nevedomých obsahoch ohrozenia našich základných hodnôt a neuspokojených potrieb. Skutočnosti býva často mätúca – čím viac sa nám darí neuspokojenú potrebu odsunúť mimo uvedomenie, tým viac sa prejaví na telesnej úrovni. Akoby nám jazyk tela chcel stále pripomínať, že potreba sa nestratila a treba jej venovať pozornosť.
O čo sa snažíme?
Našou snahou v Mind&Body je vytvoriť most medzi klasickou a psychosomatickou medicínou a využívame k tomu poznatky z psychofyziológie, z medicíny stresu, z teórie traumy a polyvagovej teórie, z psychoterapeutických systémov a teórií, z biodynamického pohľadu na vývoj charakterových štruktúr, z vývojovej psychokineziológie a ďalších. Ideme za zmyslom, významom a primárnou príčinou jasných aj nejasných diagnóz a telesných prejavov a pýtame sa PREČO? A aj keď často nedostávame uspokojivé odpovede, vytvárame si vlastné hypotézy, ktoré sa snažíme overovať v praxi.
Počúvame reč tela a snažíme sa jej porozumieť. A hlavne sa snažíme, aby jej rozumel samotný klient.
V liečbe používame prístupy klasickej medicínu aj psychoterapie, prácu s uvedomením si tela, relaxačné a dychové techniky, ale veľmi sa zaujímame aj o biochemické a fyziologické vysvetlenia, ktorými sa človek adaptuje na rôzne životné situácie a ktorými je možné podložiť vznik rôznych telesných ťažkostí a ochorení.
Našou hlavnou snahou ale je vrátiť zdravie do veľkej miery späť do rúk človeka. Chceme pomôcť našim klientom, aby viac načúvali reči tela a porozumeli jeho jazyku, aby získali viac sebadôvery vo vnímaní svojich potrieb a v ich uspokojovaní, aby cítili, prežívali a vyjadrovali to, čo cítia. Aby sa z ich duše a tela stal opäť jeden nerozlučný celok, ktorý vníma, myslí, cíti a koná na všetkých úrovniach svojej vedomej aj nevedomej, hmotnej aj nehmotnej existencie.