Medicína adaptačných stratégií

Termíny Personálna adaptačná stratégia a Medicína adaptačných stratégií sme začali používať na vyjadrenie toho, ako vnímame zdravie a vznik chorôb. Toto vnímanie nie je možné bez integrácie komplexných súvislostí, v ktorých konkrétny jedinec žije a s ktorými sa dostáva do vzťahu.
Základnými prejavmi života sú vnímavosť, reaktivita a adaptabilita, teda schopnosť prispôsobiť správanie (a v dlhodobom horizonte často aj tvar a usporiadanie) v reakcii na meniace sa prostredie.
Základnou pohnútkou každého živého tvora je prežitie a biologická rovnováha systému. Na prvom mieste ale nejde o prežitie jedinca, ale komplexnejšieho ekosystému. Toto biologické pravidlo by sme mali mať na pamäti nielen v medicíne, ale aj v situáciách, ako bola napríklad nedávna pandémia.

Čo je to adaptácia a ako sa adaptujeme?

Adaptácia je prispôsobenie. Ak sme v lete na kúpalisku a náhle sa ochladí a príde búrka, naše telo začne cítiť chlad a trasom sa začne zohrievať, aby sa nepodchladilo naše telesné jadro. Súčasne sa nám spraví husia koža, čo je reflex súvisiaci s napriamením chlpov, ktorý pôvodne tiež slúžil k ochrane pred chladom. Začneme poskakovať, aby sme svalovou prácou vygenerovali viac tepla. Uvedomíme si, že je nám zima, začneme sa trieť rukami a ideme si dať niečo na seba. Toto je komplexná adaptačná reakcia na náhle ochladenie.

Táto reakcia je podmienená dobrým fungovaním našej autonómnej regulácie (komplexný systém nervovej a endokrinnej regulácie), ktorý automaticky a mimo naše vedomie reguluje udržanie našich základných telesných funkcií (dýchanie, krvný obeh, teplotu, výživu a celkovo prežitie). Tento regulačný systém má časť senzorickú, ktorá súvisí s našou citlivosťou a vnímavosťou, a časť motorickú, ktorá zabezpečuje telesné reagovanie, napríklad zvýšenie pulzu, cievneho napätia, svalovú aktivitu,..

Tieto jednoduché adaptačné reakcie u človeka zabezpečujú jednoduché miechové reflexy. Komplexnejšie vzorce správania koordinujú vyššie oblasti centrálneho nervového systému (mozgu). 

Ak sa v podobnej situácii ocitáme pravidelne, postupne si pilujeme komplexné adaptačné stratégie, teda komplexné vzorce správania, ktoré optimalizujú naše prežitie v tejto situácii.

Ak som napríklad zajac a chodím sa každý deň pásť na lúku pri lese, postupne sa naučím, kde je najlepšia pastva, ktorú časť lúky si uzurpoval dominantnejší zajac a za ktorým kríkom sa môže schovať líška, aby som sa mu mohol vyhnúť.

Pre prežitie v prírode je dôležité tieto stratégie optimalizovať, aby sa zvýšila šanca na prežitie a súčasne aby stratégia nebola nadmerne energeticky náročná - aby nespotrebovala viac energie, než zajacovi tento výlet za potravou prinesie.

Dlhodobé adaptačné stratégie majú vplyv aj na tvar tela. Výhodu prežitia môžu priniesť dlhšie zadné nohy, dlhšie uši, silnejšie zuby, alebo v inom prostredí naopak drobnejšie a mrštné telo. Špecifické prostredie vytvára selekčný evolučný tlak na uprednostnenie konkrétnych biologických znakov.  

Ako vyzerajú adaptačné stratégie u človeka?

pokračovanie neskôr :-)